 Páter Aladár Janega sa narodil sa 24. marca 1915 v Livinských Opatovciach, okres Topoľčany, rodičom Matejovi a Hermíne Apolenovej. Do misijného domu Spoločnosti Božieho Slova v Močenku nastúpil ako jedenásťročný. Gymnaziálne štúdiá ukončil na štátnom gymnáziu v Nitre roku 1934. Potom pokračoval v rehoľnej formácii dvojročným noviciátom v Misijnom dome svätého Gabriela v rakúskom Mödlingu. Filozofiu a teológiu začal študovať v Mödlingu a dokončil v Ríme. Vo Večnom meste zložil večné sľuby v roku 1939 a o rok bol vysvätený za kňaza. Po vysviacke sa vrátil na Slovensko a desať rokov vyučoval filozofiu a pôsobil aj ako rektor Misijného domu Božského Srdca vo Vidinej pri Lučenci. V máji 1950 prišla barbarská noc a on sa spolu s ostatnými spolubratmi dostal do sústreďovacieho tábora v Podolínci. Odtiaľ ho premiestnili na práce do Čiech, kde najskôr pracoval dva roky v Oseku v továrni na šamotové rúry a tehly a potom ďalšie dva roky v Králikách na štátnom majetku. V roku 1955 prišiel opäť do Nitry, kde si našiel prácu v Pozemných stavbách. Neskôr prestúpil do Štátneho stavebného ústavu, kde však nepracoval dlho. Štátna moc ho totiž vo vykonštruovanom procese proti rehoľníkom v roku 1961 zaistila a odsúdila na jedenásť rokov väzenia za velezradu. Trest si odpykával vo Valdiciach pri brúsení lustrového skla. V októbri 1965 dostal amnestiu a vrátil sa do Nitry, kde pracoval znovu v Pozemných stavbách, a potom až do odchodu na dôchodok roku 1976 v podniku Bioveta.
Súhlas k výkonu duchovnej služby dostáva roku 1969 a ešte viac ako tridsať rokov požehnane pôsobí ako duchovný tak na Nitrianskej Kalvárii, ako i v meste Nitra. Počas tohto obdobia sa tajne venuje formácii a príprave budúcich kňazov, misionárov, dáva duchovné cvičenia a je vyhľadávaným spovedníkom.
Keď nastala zmena režimu a prišla sloboda, mal sedemdesiatpäť rokov. Napriek tomu sa neváhal zapojiť všetkými silami do obnovenia činnosti Spoločnosti Božieho Slova a po navrátení nitrianskeho misijného domu verbistom sa konečne mohol vrátiť do svojho rehoľného domova. Takmer do deväťdesiatky ešte verne slúžil veriacim duchovnou službou a spolubratom prednáškami, radou a príkladom života.
Jeho životné sily postupne ubúdali, prišla choroba. Posledné dva roky života páter trpezlivo a verne niesol aj tento kríž. Pripravoval sa na stretnutie so svojím Pánom, ktorému zasvätil celý svoj život.
6. septembra 2007 popoludní si ho vo veku deväťdesiatdva rokov Spasiteľ ticho vzal k sebe, aby mu dal účasť na večnej odmene.
Páter Aladár prirovnal svoj život k zbieraniu kláskov na strnisku, ktoré sa nedá porovnať s viazaním snopov počas normálnej žatvy. Hoci mu nebolo dopriate pôsobiť naplno v Pánovej žatve, zbieral aspoň klásky. Aj keď sa jeho život zdá veľmi útržkovitý, rozlámaný na malé kúsky rozmanitých činností, predsa ho spája niť vernosti Bohu, Cirkvi a Spoločnosti Božieho Slova.
|
