|
Zákonníci boli za Ježišových čias povolanými autoritami v otázkach zákona, a tým aj náboženstva a občianskeho práva. Aj kňazi, ktorí pôvodne vysvetľovali zákon, hľadali vo veciach kultu radu u zákonníkov.
Po babylonskom zajatí sa štúdium zákona stalo tak slávne, že ľudia zo všetkých vrstiev vytvorili vrstvu vzdelancov, odborníkov, nechali sa volať rabbi – učiteľ. Keď ustanovenia Mojžišovho zákona pre určitú situáciu neboli dosť jasné, súhlas rôznych učiteľov vytvoril nové zvykové právo. Ježiš ich kára pre ich malicherné rozlišovania, povýšenosť voči jednoduchému neučenému ľudu.
Farizeji – oddelení po babylonskom zajatí, z čias náboženskej reformy Ezdráša a Nehemiáša okolo roku 433 pred Kristom, zdôrazňovali dištancovanie sa od pohanského okolia, zdôrazňovanie vonkajších predpisov zákona, takže časom zmysel pre lásku k ľuďom a k Bohu ustúpil do pozadia a vonkajší formalizmus sa stal hlavnou vecou.
Farizeji netvorili nejaký stav, zvláštne povolanie, každý sa mohol k nim pripojiť, kto súhlasil s ich ideálom zbožnosti. Za čias Kristových sa stali vplyvnou politickou stranou.
Stolica Mojžišova – stolica určená pre predstaveného synagógy, ktorý odtiaľ učil zákon Mojžišov bola ako naša kazateľnica. Pekne kázali, ale sami podľa toho nerobili... Pôvodný zákon Boží spravili pre jednoduchých ľudí príliš komplikovaným rôznymi klauzulami, no sami sa vedeli šikovne z týchto paragrafov, ktoré sami zostavili, oslobodiť pod rôznymi zámienkami. Ťarcha dopadá na jednoduchý ľud. A to, čo robia, robia hlavne preto, aby ich ľudia obdivovali.
Modlitebné remienky – boli pergamenové prúžky, popísané výrokmi z Písma a vložené do puzdra. Pri rannej modlitbe viazali si ich na čelo a na ľavé rameno, naproti srdcu, čo malo naznačovať, že pamätajú na zákon a myseľ majú obrátenú k Bohu. Zákonníci a farizeji nosili veľmi široké modlitebné remienky, aby takto nápadne ukazovali, že si veľmi vážia zákon. Podľa iného predpisu zase nosili strapce na štyroch rohoch plášťa, aby si pri pohľade na ne spomenuli, že sú príslušníkmi vyvoleného národa. Zákonníci a farizeji všetko toto využívali s cieľom dať svetu najavo svoju veľkú horlivosť za zákon.
Kto sa povyšuje, bude ponížený, kto sa ponižuje, bude povýšený. Cirkevné funkcie a úrady nie sú čestné miesta, ale služba. Kristus nenosil na obdiv svoju Božskú dôstojnosť a velebu, ale prikryl ju svojím ľudským zovňajškom.
Zákonníci
boli za Ježišových čias povolanými autoritami v otázkach
zákona, a tým aj náboženstva a občianskeho práva. Aj
kňazi, ktorí pôvodne vysvetľovali zákon, hľadali vo veciach
kultu radu u zákonníkov.
Po
babylonskom zajatí sa štúdium zákona stalo tak slávne, že ľudia
zo všetkých vrstiev vytvorili vrstvu vzdelancov, odborníkov,
nechali sa volať rabbi – učiteľ. Keď ustanovenia Mojžišovho
zákona pre určitú situáciu neboli dosť jasné, súhlas rôznych
učiteľov vytvoril nové zvykové právo. Ježiš ich kára pre ich
malicherné rozlišovania, povýšenosť voči jednoduchému
neučenému ľudu.
Farizeji
– oddelení po babylonskom zajatí, z čias náboženskej
reformy Ezdráša a Nehemiáša okolo roku 433 pred Kristom,
zdôrazňovali dištancovanie sa od pohanského okolia, zdôrazňovanie
vonkajších predpisov zákona, takže časom zmysel pre lásku
k ľuďom a k Bohu ustúpil do pozadia a vonkajší
formalizmus sa stal hlavnou vecou.
Farizeji
netvorili nejaký stav, zvláštne povolanie, každý sa mohol k nim
pripojiť, kto súhlasil s ich ideálom zbožnosti. Za čias
Kristových sa stali vplyvnou politickou stranou.
Stolica
Mojžišova – stolica určená pre predstaveného synagógy, ktorý
odtiaľ učil zákon Mojžišov bola ako naša kazateľnica. Pekne
kázali, ale sami podľa toho nerobili... Pôvodný zákon Boží
spravili pre jednoduchých ľudí príliš komplikovaným rôznymi
klauzulami, no sami sa vedeli šikovne z týchto paragrafov,
ktoré sami zostavili, oslobodiť pod rôznymi zámienkami. Ťarcha
dopadá na jednoduchý ľud. A to, čo robia, robia hlavne
preto, aby ich ľudia obdivovali.
Modlitebné
remienky – boli pergamenové prúžky, popísané výrokmi z Písma
a vložené do puzdra. Pri rannej modlitbe viazali si ich na
čelo a na ľavé rameno, naproti srdcu, čo malo naznačovať,
že pamätajú na zákon a myseľ majú obrátenú k Bohu.
Zákonníci a farizeji nosili veľmi široké modlitebné
remienky, aby takto nápadne ukazovali, že si veľmi vážia zákon.
Podľa iného predpisu zase nosili strapce na štyroch rohoch plášťa,
aby si pri pohľade na ne spomenuli, že sú príslušníkmi
vyvoleného národa. Zákonníci a farizeji všetko toto
využívali s cieľom dať svetu najavo svoju veľkú horlivosť
za zákon.
Kto
sa povyšuje, bude ponížený, kto sa ponižuje, bude povýšený.
Cirkevné funkcie a úrady nie sú čestné miesta, ale služba.
Kristus nenosil na obdiv svoju Božskú dôstojnosť a velebu,
ale prikryl ju svojím ľudským zovňajškom.
|
