|
Bohatí a chudobní na svete vždy boli a asi aj budú. A život boháča prebieha celkom ináč, než život chudáka. Boháč si môže dopriať, čo si mu duša zažiada. Chudák často ani nevie, čo dať do úst, odkázaný je na milosť druhých. Keby sa smrťou všetko končilo, bohatý by to mal vyhrané na celej čiare, chudobný by bol okradnutý o všetko pekné v živote.
Ježiš predvádza svojim poslucháčom takúto dvojicu, aby ukázal, že tomu nie je celkom tak. Po smrti sa karty vymieňajú. Zomrieť musia obaja, ani boháč sa nemôže zo svojho bohatstva naveky radovať, ani chudák nemusí naveky núdzou trieť – príde koniec, príde smrť. Chudákovi prídu anjeli naproti, aby ho sprevádzali na nebeskú hostinu, kde Lazár dostane čestné miesto po pravici otca Abraháma.
Boháč príde do podsvetia, na miesto múk. Odtiaľ vidno, čo sa robí hore ... on, ktorý bol zvyknutý na hostiny, je žiadostivý kvapky vody, aby si ovlažil vyschnuté ústa – ale nemá mu ju kto podať. Lebo zhora nemožno prejsť nadol, ako mu to Abrahám vysvetľuje.
To je hrozná skutočnosť – kto je v pekle, tomu už niet pomoci, za toho sa nemožno modliť, ani dobré skutky obetovať – jemu to už nič nepomôže.
Boh je nekonečne milosrdný a trpezlivý, je hotový odpustiť, ale určil poslednú hranicu svojej trpezlivosti. Kým človek dýcha. Keď dodýchal a skonal v zatvrdilosti, bez pokánia, Boh začne s ním hovoriť rečou spravodlivosti.
Boh sa ani potom nepomstí, ale dáva každému, čo si zaslúžil.
Aj o zlých platí na večnosti: Ich zlé skutky ich nasledujú.
Boh nám to dopredu povedal, aby sme sa nemohli vyhovárať, že sme tom nevedeli.
|
